V januári som si definitívne povedala: Idem do toho. Napíšem knihu, ktorej obsah som už dávno nosila v hlave. Bude určená deťom – nie tým úplne najmenším, ale zvedavým školákom.
Prišlo prvotné nadšenie. Predstavovala som si, ako budem hľadať zaujímavé informácie, písať texty a vymýšľať úlohy. Veľmi rýchlo som však zistila, že ešte pred prvou kapitolou musím vyriešiť množstvo celkom iných otázok.
Keďže tá moja kniha nebude celkom obyčajná – čitatelia ňou nebudú jednoducho postupovať od prvej kapitoly až po poslednú –, musela som veľmi presne premyslieť systém jednotlivých kapitol, úloh aj ďalších krokov.
Hneď na začiatku tvorenia som sa preto musela rozhodnúť: Aký formát bude mať kniha? Koľko kapitol bude mať? A najmä – ako bude celá kniha fungovať?
Samozrejme, prvá verzia nezostala poslednou. Pri hľadaní dokonalosti som stále niečo pridávala, škrtala a presúvala. Bolo preto potrebné znovu a znovu prepočítavať strany a upravovať celý systém „pátrania“.
A tak som ešte poriadne nezačala písať – a už som mala pocit, že skladám obrovský hlavolam. 🙂